„Ó, vytúžený Kráľ národov,

uhoľný kameň,

čo z dvoch uzatváraš jeden ľud,

príď a spas človeka,

ktorého si utvoril zo zeme.“


Oslovenie „Kráľ a túžba národov“ má pôvod v dvoch prorockých textoch.

V 10. kapitole knihy proroka Jeremiáša čítame „Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov? no, tebe to patrí, veď medzi všetkými mudrcami národov a vo všetkých ich kráľovstvách nie je ti nič podobné“ (Jer 10,7).

Tento verš sa opakuje na konci Biblie, v piesni, ktorú v nebi spievajú vykúpení:

„... spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov. Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno?!“ (Zjv 15,3b-4a).

Boh je vládcom všetkých, jemu patrí úcta a zbožnosť, čo sa v jazyku Biblie vyjadruje slovom bázeň.

Výraz „túžba národov“ odkazuje na Aggeovo proroctvo, ktorého verziu z Vulgáty môžeme preložiť takto: „Ešte chvíľu a otrasiem nebom a zemou, morom a púšťou, pohnem všetkými národmi a príde ten, po ktorom túžia všetky národy, a naplním svoj dom slávou, hovorí Pán.“ (Ag 2,7 - 8).

Po Spasiteľovi túžia všetci ľudia, a to nielen preto, že každý potrebuje vyslobodenie z hriechu, najmä však preto, že túžba po Bohu je vpísaná priamo do ľudského srdca.

Kristus je nazývaný tiež „uholným kameňom, ktorý rozdelené spája do jedného“. Toto pomenovanie v sebe spája dve state z listu Efezanom. V prvej je Ježiš predstavený ako uholný kameň, teda kameň, ktorý uzatvára klenbu – pretože on v sebe spája stavbu Božej cirkvi (porov. Ef 2,20-22). Podľa druhého textu Kristus spája dvojaký ľud, ktorý bol do jeho príchodu oddelený – teda židov a pohanov (porov. Ef 2,14-15). Zákon, ktorým sa Izreelský národ odlišoval od ostatných sa naplnil v Novom zákone, ktorý priniesol Kristus. Prisľúbenie, ktoré dostal vyvolený národ sa zároveň rozšírilo aj na pohanov.

Spása, ktorú Mesiáš prináša, sa týka všetkých ľudí – židov aj pohanov. Táto skutočnosť je vyjadrená aj v záverečnom zvolaní antifóny: „Spas človeka, ktorého si utvoril z prachu zeme“1 Pretože v tom sú si všetci rovní, každý je Bohom stvorený z prachu zeme a od Boha očakáva spásu.


[1] Mohli by sme sa čudovať, že stvorenie človeka je tu pripisované Kristovi. Ide o pomerne vzácne tvrdenie, avšak doložené napríklad u Klementa Alexandrijského alebo Ireneja z Lyonu. V Klementovom Učiteľovi napríklad čítame: „Zdá sa mi, že je to práve on (Ježiš Kristus), kto najskôr utvoril človeka z bahna, kto ho potom znovuzrodil skrze vodu a skrze Ducha mu umožnil rásť.“ (Klement Alexandrijský: Učiteľ, I, 98,2).

MODLITBA

Bože Otče, skrze tvojho jednorodeného Syna

utvoril si z nás nové stvorenie,

zhliadni na dielo svojej milosrdnej lásky

a príchodom Spasiteľa obnov nás a zjednoť nás v Tvojej láske,

pomôž nám, aby sme dokázali dovoliť Tebe,

aby si nás očistil od následkov hriechu.

Amen.