„Ó kľúč Dávidov, žezlo Izraelovho domu,

keď ty otvoríš, nik nebude môcť zavrieť,

a keď ty zavrieš, nik nebude môcť otvoriť,

príď a vyveď zo žalára spútaného,

toho, čo sedí vo tme a v tôni smrti.“


Dnešná antifóna je takmer celá zostavená z dvoch citácií z knihy proroka Izaiáša. V prvej z nich, vybranej z 22. kapitoly, čítame: „Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezavrie, keď zavrie, nikto neotvorí“ (Iz 22,22). Pôvodne sa text vzťahoval na osobu Eliakima, ktorý bol ustanovený za správcu kráľovského paláca. K jeho funkciám patrilo aj otváranie a zatváranie brán kráľovho domu. Kristus je nazvaný „Dávidovým kľúčom“, vyjadruje sa tak jeho moc nad nebeským palácom. Len on môže človeku otvoriť brány svojho kráľovstva.

Podobne to vyjadruje Izaiášov text, aj svätý Ján v knihe Zjavenia:

„Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie a keď zatvára, nik neotvorí“ (Zjv 3,7b).

Záverečné volanie antifóny:

„vyveď z väzenia tých, ktorí sú spútaní vo tmách a v tieni smrti“ - cituje Prvú pieseň o Božom služobníkovi zo 42. kapitoly knihy proroka Izaiáša:

„Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“ (Iz 42,6a.7).

Kristus bol poslaný ako "znamenie národom", v dnešnej antifóne sa zobrazuje jeho činnosť a moc. On má moc otvárať a zatvárať Božie kráľovstvo a ako Boží služobník vyslobodzuje tých, ktorí sú spútaní v temnotách.

MODLITBA

Všemohúci Bože,

Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi,

si odovzdal kľúče od kráľovstva spravodlivosti a pokoja.

Prosíme ťa, naplň nás v čase adventu pravým pokojom,

aby sme pozorne načúvali tvojmu Slovu,

vysloboď Tvoj ľud z moci tmy nepochopenia, rozdelenia,

odmietania a nedorozumení

a TY nás veď do Tvojho večného kráľovstva! Amen.